Násilie sa premieta do všetkých oblastí spoločenského i rodinného života a my musíme, bohužiaľ, konštatovať, že v našej spoločnosti je hlboko zakorenené. Prejavy násilia sú mnohými ľuďmi dokonca obdivované ako akési známky sily či vodcovstva hodného nasledovania.
Dnešná generácia rodičov bola vo veľkej miere vychovávaná aj za použitia fyzických trestov, či iných foriem násilia. Ich vedomie preživších im dnes dáva falošnú ilúziu o prospešnosti týchto postupov vo výchove. Aj keď sa mnohí pokúšajú vychovávať svoje deti inak, chýbajú im vzory, návody i podpora zo strany okolia. Cítia sa osamotení – ako tí, ktorí idú proti prúdu, vybočujú.
K náprave je potrebných niekoľko krokov:
V prvom rade treba prijať myšlienku, že násilie vo vzťahoch (a teda i vo vzťahoch k deťom) je nielen neprijateľné, ale zároveň je aj fenoménom, ktorý nemá pozitívny, ale skôr devastačný účinok na kvalitu daného vzťahu i na vývin jedinca, ktorý násilím trpí. (Fyzickými trestami a „sparťanskou výchovou” nevychovávame odolnejšie deti, ale ľudí, ktorí si svoje zranenia budú prenášať v dospelosti do ďalších vzťahov a pokračovať v násilnom konaní na svojich blízkych.) Následne treba ukazovať (rodičom) cestu, ako je možné zvládať rôzne výchovné výzvy a problémy použitím nenásilných foriem výchovy – ako byť konzistentný a zrozumiteľný vo výchove, zadávať hranice, uprednostňovať ocenenie pred trestami a podobne.
O násilí je zároveň potrebné viesť z úrovne štátu a jeho odborných orgánov informačnú kampaň, aby sa táto téma stala predmetom širokej diskusie a vyvolala pozornosť spoločnosti. Musí sa z toho stať verejná téma, ktorá už viac nebude ostávať ukrytá medzi štyrmi stenami, v súkromí rodiny. (Postoj, že každý rodič má právo vychovávať svoje deti takými výchovnými prostriedkami, aké uzná za vhodné, je v zásadnom rozpore s právnymi princípmi nášho štátu ukotvenými o.i. v Zákone č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v §30 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.) Taktiež je potrebné vytvoriť sieť poradenských inštitúcií. Tie budú na regionálnej úrovni pomáhať rodičom, ktorí chcú svoje deti vychovávať bez násilia, a to tak, aby našli včas účinnú pomoc a ochranu. Týmto spôsobom môže štát prispieť k šíreniu „kultúry nenásilia” v rodinách i v celej spoločnosti.
Vo svete existuje 65 krajín, ktoré úplne zakázali telesné tresty detí – v škole, rodine a kdekoľvek inde. Patria k nim aj štyria z našich susedov: Rakúsko (1989), Ukrajina (2004), Maďarsko (2005) a Poľsko (2010). V Českej republike, u nášho posledného suseda, je od 1. 6. 2023 spustená Iniciatíva Dětství bez násilí, ku ktorej sa týmto pridávame – aby aj deti na Slovensku mali právo prežiť detstvo bez násilia!
ČO CHCEME?
Chceme, aby aj Slovenská republika bola miestom, kde majú všetky deti právo na detstvo bez násilia. Aby v rodine ani nikde inde nebolo tolerované týranie, zanedbávanie, sexuálne zneužívanie či iné formy násilia vrátane telesných trestov. V súčasnosti to tak, bohužiaľ, nie je.
Preto chceme:
- Zaistiť plnenie medzinárodných štandardov medzirezortnej spolupráce pri riešení prípadov detí ohrozených násilím v celej Slovenskej republike najneskôr do roku 2030.
- Ukotviť neprijateľnosť telesných trestov v občianskom zákonníku a prihlásiť sa tak k myšlienke, že násilie medzi blízkymi osobami nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe.
- Existenciu štátom garantovanej siete preventívnych a podporných služieb pre deti a ich blízkych tak, aby každá osoba zasiahnutá násilím našla včas účinnú podporu a pomoc.
- Podniknúť kroky k tomu, aby každý rodič v Slovenskej republike mal prístup k informáciám o tom, že aj mierne formy násilia negatívne ovplyvňujú vývoj detí a vzťahy v rodine a zároveň aj k podpore a informáciám o tom, ako vychovávať deti bez násilia.
Signatári:
- Centrum Slniečko, n.o.
- Náruč – Pomoc deťom v kríze
- Koalícia pre deti Slovensko, o.z.
- Nadácia pre deti Slovenska
- Centrum pre výskum etnicity a kultúry
- Linka detskej istoty, n.o.
- Návrat, o.z.
- Občianske združenie Prima
- Ipčko, o.z.
- Nezávislá platforma SocioFórum, o.z.
- Liga za duševné zdravie
- Saleziáni Don Bosca – Slovenská provincia
- Inštitút dcér Márie Pomocnice
- Cesta von, o.z.
- Domka – Združenie saleziánskej mládeže
- Rada mládeže Slovenska
- Centrum sociálnych služieb KA,o.z
- MyMamy, o.z.
- Občianske združenie ŽENA V TIESNI
- LUNA, n.o.
- Občianske združenie Poradenské Centrum Nádej
- Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka, Linka detskej dôvery
- BUDÚCNOSŤ, n.o.
- ZDRUŽENIE STORM
- TENENET,o.z.
- Plamienok, n.o.
- Inštitút ľudských práv
- InkluCiTy, o.z.
- Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením
- DETSKÉ CENTRUM SLOVENSKO
- Centrum pre deti a rodiny Compass, n.o.
- Brána do života, o.z.
- EFETA – Stredisko sv. Františka Saleského
- Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie
- Občianske združenie DOMOV-DÚHA
PREČO je Slovenská republika povinná zabezpečiť DETSTVO BEZ NÁSILIA
Slovenská republika ako krajina, ktorá ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa, je v zmysle článku 19 Dohovoru o právach dieťaťa povinná prijať všetky potrebné zákonodarné, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas obdobia, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb. Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 20. 11. 1989. Dohovor u nás nadobudol platnosť 6. 2. 1991. V Zbierke zákonov SR bol uverejnený pod č. 104/1991.
